Cargo kult versus Lean: Čo majú spoločné kmene v Melanézii s mnohými podnikmi, zavádzajúcimi Lean?

Keď sa chce podnik udržať v konkurenčnom prostredí, je často nútený preberať cudzie koncepty, nástroje a techniky, čo sa priamo dotýka problematík organizačného učenia a schopností zamestnancov vidieť podnik ako systém.

Tento článok sa zameriava na paralely medzi antropologickým fenoménom cargo kult a skúsenosťami západných podnikov so zavádzaním Lean či prvkov štíhlej výroby. Implementácia Lean, vyžadujúca významné organizačné zmeny, obyčajne neprinesie očakávané výsledky; dokonca sa prejavia výrazne negatívne. Je pomerne bežné, že sa manažment podniku rozhodne po niekoľkoročnej skúsenosti s „Lean“ navrátiť k pôvodným prístupom. Táto skutočnosť vyvoláva niekoľko otázok spojených s príčinami vzniku týchto problémov. Pri hľadaní odpovedí na mnohé z týchto otázok môže byť práve použitie cargo kultu ako metafory, poukazujúcej na koreňovú príčinu týchto neúspechov, a teda problémy organizačného učenia.

Rozprávač vo filme Mondo Cane konštatuje: “[členovia cargo kultu] Veria, že lietadlá prilietajú z raja a sú posielané ich predkami. Avšak bielemu mužovi, vychytralému pirátovi, sa podarilo ich dostať do svojich rúk vďaka prilákaniu do veľkých pascí na letisku. Postavili ste si tiež svoje lietadlá a čakáte s vierou. Skôr či neskôr, vaši predkovia odhalia pasce bieleho muža a nasmerujú lietadla na vaše pristávacie plochy. Potom budete bohatí a šťastní.“ Tým charakterizuje atmosféru, vládnucu medzi členmi cargo kultu, ktorí očakávajú na primitívnej pristávacej dráhe uprostred džungle prílet lietadiel s tovarom z „raja“, ku ktorému však nikdy nedôjde.

Členovia cargo kultu, očakávajú prílet lietadiel na primitívnej pristávacej dráhe, sediac pri napodobenine lietadla (Nová Gvinea) Zdroj: http://therealrevo.com

Cargo kult ako antropologický koncept je známy od roku 1945 a používaný na popis rôznych juhopacifických sociálnych hnutí či náboženských zvykov. Niektorí autori tvrdia, že je možné tento fenomén pozorovať i v ostatných častiach sveta, a to všade, kde vznikol v dôsledku kontaktu predindustriálnych kmeňových spoločenstiev s technologicky pokročilou spoločnosťou. Kulty sa snažia získať majetok technologicky vyspelejšej kultúry prostredníctvom praktikovania rôznych magických či nábožensko-spirituálnych rituálov a praktík. Tieto rituály a praktiky sú niekedy tradičné, inokedy inovatívne, ale cieľ je vždy rovnaký – získať bohatstvo.

Pojem cargo (či „kago“ v melanézskej angličtine) má mnoho významov, ktoré je však možné zatriediť do dvoch nasledujúcich kategórií: (i) fyzické cargo – vo forme peňazí, dopravných prostriedkov, zbraní, nástrojov, jedla a (ii) metaforické cargo – nový morálny poriadok prostredníctvom porážky koloniálnych vládcov. Bez rozdielu od zmieňovanej kategórie členovia kultu očakávajú zázračnú zmenu ich životov. Sú presvedčení, že to je zámerom a plánom ich božstiev a predkov.

Prejavy cargo kultu v Melanézii sa výrazne zintenzívnili v štyridsiatych a päťdesiatych rokoch minulého storočia v dôsledku druhej svetovej vojny, keď mnohé malé ostrovy nabrali na strategickej dôležitosti pre japonskú či americkú armádu. Domorodé obyvateľstvo, na veľmi nízkej technologickej úrovni porovnateľnej s dobou kamennou, bolo konfrontované s technologicky vyspelou kultúrou. Vojenské sily na ostrovy prinášali veľké množstva zásob prostredníctvom lodí a lietadiel. No po skončení vojny boli tieto dočasné vojenské základne uzavreté a vojaci opustili ostrov. Miestni šamani spolu so svojimi nasledovníkmi začali realizovať rituálne praktiky s cieľom pokračovania týchto dodávok.

Jednotlivé praktiky a rituály sa výrazne líšia, čo je dané izolovanosťou jednotlivých ostrovov, rituály obyčajne zahŕňali prípravu a konštrukciu rôznych štruktúr a zariadení. Sú známe prípady výroby: primitívnych pristávacích plôch, letísk, skladovacích zariadení, atráp lietadiel, napodobenín rádiových zariadení, pozorovacích a kontrolných veží a ostatného pridruženého vybavenia. Členovia cargo kultu si často obliekajú oblečenie, názorne pripomínajúce vojenské uniformy spolu s odznakmi, napodobňujúc dokonca i správanie vojenských príslušníkov. Je možné nájsť fotografie členov rôznych cargo kultov nacvičujúcich pochodovania s bambusovými puškami a vlajkami podobnými americkej. Členovia očakávajú, že počas týchto ceremónii začnú pristávať lietadlá plne tovaru. Ich oči často smerujú k nebu, samozrejme, všetka snaha je predurčená na neúspech.

Antropológ Kirk Huffman, ktorý strávil 17 rokov na ostrove Vanuatu, poukazuje na skutočnosť, že členovia kultu nevedia, odkiaľ tovar prichádza a veria, že bol vytvorený magickými silami a zoslaný duchmi sveta. Členovia sa k tomuto duchovi pravidelne modlia a sú presvedčení, že ak postavia správne napodobeniny, tak sa dostavia tie isté výsledky. McConnell poznamenáva, že sa to snažia dosiahnuť bez porozumenia skrytých vzťahov medzi príčinou a následkom, čo prináša metaforickú silu tohto fenoménu.

Koncept cargo kultu bol a je zdrojom fascinácie po mnoho rokov a bol často používaný ako metafora. Najznámejším príkladom je jeho použitie fyzikom Richardom Feynmanom, prezentujúc koncept Cargo cult science ako dôsledku vedeckej nepoctivosti.

Použijúc metaforu cargo kultu v kontexte zavádzania Lean, „cargo kult zamestnanci“ budujú primitívne „štíhle výroby“, povrchne zavádzajú 5S a praktizujú mítingy a gemba „rituály“ bez porozumenia skutočného zmyslu. Vedú povrchné rozhovory, používajúc „správne“ cudzie slová bez porozumenia ich významu. Všetko vyzerá na prvý pohľad v poriadku. „Cargo kult manažéri“ hrajú na bubnoch, „ich oči smerujú k nebu, ale žiadne lietadlá neprichádzajú“.

Účelom poukázania na tieto paralely bolo vrhnúť iné svetlo na stále existujúce problémy so zavádzaním Lean. Vztiahnutie fenoménu cargo kultu na reálne situácie v danom podniku môže viesť ku kladeniu správnych otázok, smerujúcich na odhaľovanie problémov organizačného učenia.